Kyberšikana je vysmievanie alebo vyhrážanie sa niekomu na internete. Je to zastrašovanie dotyčného, zvyčajne veľmi citlivého. V súčasnosti je kyberšikana trendom v niektorých horších teenagerských skupinách. Zabávajú sa na osobe, ktorá sa nemá ako brániť. Mali by si však položiť dôležitú otázku – čo z toho vlastne majú? Prinesie im šikanovanie niekoho prostredníctvom internetu úspech, šťastie alebo lásku? Nie. Iba sa spravia zaujímavými pre svoju partiu. Ako môže vôbec niekto nazvať kyberšikanu len neškodným žartom? Ľudia (samozrejme, len niektorí) robia kvôli kyberšikane zúfalé činy. Iní majú šťastie a niekto im pomôže. Zveria sa najbližším a tí im pomôžu.

Teraz vám poviem príbeh Sofie. Sofia má štrnásť rokov a chodí do ôsmej triedy. Je skoro taká ako jej rovesníci, až na to, že je veľmi hanblivá a plachá. Na rozdiel od jej rovesníkov má rada učenie. Má veľké plány do budúcnosti, chcela by sa stať veterinárkou alebo advokátkou. Obaja jej rodičia pracujú vo Švajčiarsku a Sofia býva s babkou. Jediný kontakt, ktorý má s rodičmi, je prostredníctvom e-mailov.

Dnes je deň polročného vysvedčenia. Sofia má samé jednotky a chce sa pochváliť rodičom. Príde domov a zapne počítač. Prezlečie sa a otvorí si e-mailovú schránku. Má tri nové e-maily – prvý je od mamy, druhý od kamarátky Evy a tretí od niekoho neznámeho. Otvára ten od mamy, poslala jej fotku, na ktorej aj s ocom držia letenky. K tomu napísala: ,,Zajtra letíme do New Jersey a odtiaľ domov, veľmi sa na teba tešíme :-*“. Sofia je rada, že rodičia budú čoskoro doma. Otvorí ďalší e-mail od Evy. Vnútri sú fotky z výletu, na ktorom boli spolu so Sofiou ešte pred Vianocami. Ďalší e-mail je od neznámeho – nejakého Iľju Nového. Meno ruské, ale priezvisko slovenské. Sofia si myslí, že sú to len nejaké reklamy. Otvorí e-mail. A tam: ,,Pozri si, čo som ti poslal v prílohe. Pošlem to tvojim známym, rodičom a každému, komu budem chcieť.“ Sofia verí, že si niekto pomýlil e-mail a omylom to poslal jej. Otvorí prílohu a všetko, čo si myslela, sa jej vyvráti. V prílohe sú totiž jej fotky a videá. Na fotkách je ona s neznámym chlapcom. A k tomu v ruke drží whisky a v ústach má cigaretu. Sofii prebehne mráz po chrbte. Je na tých fotkách skutočne ona? Nikdy v živote nefajčila ani nepila alkohol! Lepšie sa na fotky prizrie. Tvár je jej, ale zvyšok určite nie. Pustí si video. Ide po dosť tichej ulici mesta s partiou, ktorú dobre pozná. Sú to chalani a baby z deviatky a tri dievčatá z jej triedy. A medzi tými troma je ona. Drží sa za ruku s Paľom – deviatakom, ktorý trikrát prepadol. Nemajú sa radi, tak prečo by sa s ním držala za ruku? Mieria k rieke a tam si dá Paľo dole tričko, Sofia rýchlo vypína video. Už sa na to nebude pozerať. Iľjovi odpíše: ,,Prosím ťa, neposielaj to nikomu, čo si o mne pomyslia? Povedz mi, čo za to chceš!“

Celý zvyšok dňa je Sofia tichá a smutná. Neteší sa z toho, že prídu jej rodičia, ani nie je šťastná, keď babka upečie obľúbený jahodový koláč. Večer iba ticho plače v posteli a ráno ide smutná do školy. Takto je to každý deň. Deň čo deň jej Iľja posiela nové fotky či videá. Už sa to ťahá týždeň.

Jedného dňa si všimne jej triedna pani učiteľka, že Sofia nie je v poriadku. Po vyučovaní si ju zavolá do kabinetu. Sofia sa veľmi bojí. Obáva sa, či Iľja neposlal pani Tŕňovej tie fotky a videá. Svoj pohľad zabodáva do zeme. Pani Tŕňová sa jej pýta:,,Sofia, čo je to s tebou poslednú dobu? Nesmeješ sa, nerozprávaš, a dokonca na obede vždy odnášaš celú porciu. Deje sa niečo?“ Sofia má slzy na krajíčku. Povedať pani Tŕňovej o tých e-mailoch, ktoré stále chodia? Nakoniec sa rozhodne, že jej to povie. Vyrozpráva sa a pani Tŕňová ihneď zavolá jej babke.

O pár dni neskôr sa dali veci do pohybu. Sofiina babka totiž kontaktovala políciu a tá začala vyšetrovanie za čin psychického ublíženia na zdraví. Zistilo sa, že Iľja bol 25-ročný chalan, ktorý býval oproti škole a volal sa Karol Kýl. Sofia mala, samozrejme, menšiu traumu, ale hlavne šťastie, že sa to rýchlo vyriešilo. Nie každý máva šťastie ako Sofia a šikanujú ho aj niekoľko rokov. Potom sa zrútia a myslím si, že zvyšok sami poznáte.

Kyberšikana je šikana a nie nejaký neškodný žart. Ľudia to berú vážne. Takže pamätajte, nikdy nešikanujte nikoho psychicky ani fyzicky. Nie je to správne.

Katarína Janeková, 13 rokov

Tags: tvorba žiakov